Nič, prázdno; obraz pred stvorením? Vznik, počiatok, niečo pred začiatkom? Fyzikálne neuchopiteľný pojem okamihu, času veľkého tresku (poznáme len zlomky sekúnd po ňom). Vieme vždy odpoveď na „kde?“ a „kedy?“ Sú to správne otázky? Mohlo byť niečo pred ničím? Jednoznačný pohľad, pocit „férového“ ateistu: Boh neexistuje, nie je nič mimo tohoto sveta, časopriestoru. Existuje Boh? Nie, Boh neexistuje. „žiaľ, škoda, ale neexistuje“, „s najväčšou pravdepodobnosťou, lebo...“, „pretože keby existoval, tak...“, „.tak je to správne.“ „veď je to jasné.“ „ale možno že...“; “čo ak...“, „len tu nakreslený a v našej mysli“, „len vo Vás“, „je to váš blud“, „sebaklam, ktorý pomáha byť ľuďom lepšími“; prázdno, samota, smútok, ...

Niečo. Pevný Bod mimo času, priestoru. Bože, existuješ? Áno, existujem. Existuje Boh? Áno, Boh existuje. „verím“, „viem“, „cítim“, „dovtípil som sa“, “mám taký dojem“, “naučili ma?“, „zažil som Ho“, “vnímam Ho vo svete“, „intuitívne to cítim“, „tuším“, „vyšlo mi to tak“, „prišiel som na to“, “stalo sa mi to“, „už viem“, „vidím ho vo svete“, “v ľuďoch“, “v Tebe“, „v prírode“, “na oblohe“, „pripúšťam...“, „len pripúšťam...“, „zatiaľ pripúšťam...“, „čo ak...“, „čo keby...“ “prisnilo sa mi že...“, “dajme tomu...“, “poznám ho ako vnútorný hlas“, „ako svedomie“, „sme s ním a cez neho prepojení v nevedomí?“; prepája, integruje naše vedomie? Je vôbec zobraziteľný? Bod, kruh ako najelementárnejší symbol. Boh je jediný pevný bod, o ktorý sa môžeme „oprieť“,“zachytiť“ mimo tohoto sveta. Zároveň bodom (resp. matematicky aj vrcholom/uzlom ) môžeme položiť základ pre našu úvahu o Bohu obrazom, schémou. Istota, pocit. Už nie som sám, radosť, nádej,...

Boh tvoriaci. Boh - autor všetkého. Text 1.kn. Mojžišovej (Gen 1:1-31, Gen 2:1-4) ako priblíženie, podobenstvo o procesoch, ktoré ponúka fyzika? (prof. Krempaský, a.i.: snaha o mapovanie etáp ranného vesmíru na biblické “dni”). Prírodovedný model vzniku vesmíru, Zeme, života a človeka.

Úvaha: matematika a fyzika v nás, ktorej nás naučia len naše zmysly, vnímanie. Od zrodenia sme (duša, duch) ako sme prišli do tela plnení, zásobovaní informáciami, podnetmi. Vnemy o Bohu nie sú. O svete áno, ale sú subjektívne a postihujú len svet (priestor,čas), nič a nikoho mimo. O Bohu nás učí: Boh v nás i mimo nás (Danielov obraz)?, vzťahy?, intuícia?, nevedomie(podvedomie)?, emócie, logika, informácie-Písmo; Duch? Treba, aby sme na ňu vždy príšli aj sami?

Vnímanie nepochopíme, len ho máme. Aj seba máme len tak, ako dar. Čas má bod vzniku. Čas aj priestor vznikli pred asi 13,7 miliardami rokov z „gravitačnej singularity“. V trojrozmernom vesmíre ale nemožno ukázať na smer odkiaľ/kde sám vznikol. Počiatok leží všetkými smermi a zároveň žiadnym z nich. Nevieme nič o prvých zlomkoch času (nevyriešený fyzikálny problém) Nevieme nič o zvyšku (96%?) priestoru, vesmíru. Ide to bez Boha? Pre veriaceho je uzol „B“ Bohom, pevným bodom. Pre neveriaceho len singularita, diera, otvor (v čom?), lievik, brána vedúca zo 4. rozmeru? (singularita a S.Hawking?); Ale čo je tam za oponou? Čo, Kto, sem ten vesmír „vpustil“? Prečo? Veľký tresk (Big Bang) ako proces, zámer? Pre veriaceho je hrana (šípka,vzťah) “t2“ procesom, aktom stvorenia (možno pripustiac mechanizmy z evolúcie). Pre neveriaceho slepým procesom založeným na náhode, pokuse a omyle a dlhom čase. Pre veriaceho je hrana “t1“ počiatkom tvorenia (z lásky a so zámerom). Pre neveriaceho len „trochu/dosť/nepríjemne veľa“ čudným procesom, javom.

Niečo, z čoho všetko povstalo. My a svet na Božej scéne? Boh ako Autor?, Scenárista?, Režisér? Dizajnér a mechanik kulís, hybateľ (prírodné zákony)? Boh živý tu s nami a v nás a zároveň Boh skrytý tam niekde mimo?

Dá sa to? Je to správne? Model niečoho všeobecne v 2D – kruh. Kruh alebo guľa – symbol jednoty, elementárnosti. Čo je v ňom? Model, symbol obraz Boha. Existuje ľudské zobrazenie? Μôžeme Ho zobrazovať? Prostriedok na komunikáciu o ňom. Kto, čo, kým, čím je Boh? - problém jazyka. Kto, čo, kým, čím Boh nie je? (negatívna teológia)? Nie je priestorovo, časovo vymedzený. Analýza, skúmanie mysľou obmedzujúce? Trojuholník – symbol troch zložiek. Vyjadrenie kresťanskej trojjedinosti.

Ježiš cez Jozefa v línii s Dávidom; Ježišov „hlavolam“ čí syn je Kristus (Matúš 22:41-46, Marek 12:12:35-37); Boží zázrak počatia z ducha; vzťah Jozefa k Ježišovi (otčim?, opatrovník?, vychovávateľ?, darca rodovej línie ~ mena, darca ukotvenia vo svete?; formovateľ prvotnej osobnosti?; objekt vzoru i vzdoru?); Ježiš potomkom Jozefa nie po telesnej línii ale po duchovnej.; prepojenie SZ,NZ do jednoty: Ježiš<=Jozef<=Dávid; Ježiš v kontexte celej Biblie, Starého Zákona.

Nie však očakávaný “kráľ židovský“; Ježiš ukotvený vo svete versus Boží; artikulovaný. katol. problém so židovstvom Krista; kedy sa stáva J => JK ? t.j. kedy Pánom, Mesiášom?: narodením, verejným účinkovaním, vzkriesením, nanebovzatím/vstúpením, až osobným prijatím nami (vierou; obrátením)? Politická situácia: Židia ako Rímska provincia; Symbolika troch darov (zlato, kadidlo, myrha) a mudrci z východu (vyjadrenie pocty a úcty, uznanie jedinečnosti Ježišovej osoby a misie aj v rámci doteraz niekoľko-tisícročnej východnej civilizácie a filozofie).

Čo robiť my?; byť dnešnými Pavlami, Štefanmi (apoštolát, evanjelizácia)?; šíritelia do nekresťanských prostredí? koniec vekov?; až keď evanjelium poznať všetci ľudia na Zemi (biblické?)?; čo je „poznať?“ (zažiť, byť informovaný); dobré byť neutrálny alebo napomáhať procesu šírenia evanielia (potom ale blízkosť konca?); druhý príchod Ježiša Krista, kráľovstva? Fyzikálny pohľad na koniec Zeme, vesmíru, determinizmus fyzikálneho konca, časové odhady; čo všetko sa má udiať do konca vekov podľa Biblie? Vedieť, poznať, byť informovaný, zažiť učenie o evanjeliu je iné než mu aj skutočne uveriť.

Inšpirácia: [3] John Stott: Rok s Biblí; str.302: Prvoradí svedkovia proroci a apoštolovia, naše svedectvo až na druhom mieste; dôraz na Písmo-Bibliu;

Ustanovenie dvanástich (napr. Mar 3:13-19);

Námet na samostatnú tému: Odkazy, zmienky o Ježišovi v SZ („v Mojžišovom zákone, v Prorokoch a Žalmoch“ Luk 24:44“)?; Prepojenie SZ,NZ do jednoty (podobne ako v D1.: Ježiš<=Jozef<=Dávid). Sumár, spojenie starozákonného príbehu a evanjelia v Pavlovej reči v Pisidskej Antiochii (Skutky 13: 16-41).

K evanjelizácii: stačí, keď uveríme príbehu ~ evanjeliu, keď pripustíme Božie zázraky?; oľutovanie našich hriechov; modlitby ako priame vlastné slová k Bohu, Ježišovi ~ prosby a vďaky,...nahlas alebo v duchu, osamote alebo viacerí; pokúšať sa o radosť, lásku (často ťažké? Boh sám je láska a má nás rád), pre začiatok pokus aspoň o dôveru, úctu a aspoň „percentuálne“ uverenie? ...

Ako nadobudnúť správny vzťah k Bohu, tak ako si ho On želá? Kresťania: Vzťah s Ježišom ako gro, základ kresťanskej viery. Osobný Ježiš; Jeho nasledovanie; Nájdenie Ježiša pre svoj autentický život; Nezabudnúť upriamiť modlitbu aj/len ku Kristovi?

Pravidlá života. Doporučené, prikázané Božie pravidlá; pravidlá hry života ľudí tu na Zemi. Základný „operačný systém“, „firmware“ pre človeka. Doporučené vzorce správania. Jedine tak si ľudia nenarušia vzťahy k sebe a k Bohu, komunita má zdravé vzťahy.

Desatoro – 10 božích zákonov, ktoré priniesol Mojžiš z hory Sinaj (Ex 20: 1-17); Kniha zmluvy (Ex 20: 22 – 24:18); kamenné dosky (Ex 24: 12)

Suma zákona od Ježiša, Nový zákon (Mat 22: 37-40)

Prikázania pre večný život (Mat 19: 18-19) Téma viny: Porušenie zákona, poriadku => vina => A) trest B) odpustenie.

„Otčenáš“ – Ježišova rada, doporučenie, vzor k modlitbe, vzor modlitby k Bohu-otcovi. (Mat 6: 9-15)

Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi (Mat 18:21-35)– Keďže Boh nám odpúšťa naše hriechy, my máme odpúšťať viny spolubratom a sestrám. Ale za úmyselné alebo zásadné porušenie pravidiel má aj tak nasledovať trest?

Ježiš o previnení slovom (Mat 12: 35-37) Kontext: strom sa pozná po ovocí. Téma ospravedlnenia hriechov aj v Pavlovom prejave v Pisidskej Antiochii (Skutky 13: 38-39)

Je správne vizualizovať aj rozsievača zla? Je toho hodný, aby mal vlastnú schému keď materiál by mal inšpirovať a podnecovať k viere a jej šíreniu? Má tu byť miesto pre zlo? Nazdávame sa, že áno: Hovorí sa o ňom jasne v Biblii, diabol je v slovníku Ježiša. Bez poznania zla nerozlíšime dobro. Ak existuje diabol, tak aj on je „veriaci“: vie, že existuje Boh, len chce byť silný, autonómny a byť na druhej strane. Zlo ako absencia dobra = neláska, alebo protiklad dobra?

Spiritualita: poníženosti a umenšovania, Božieho služobníka, poslušnosti a skromnosti, potreby prostredníka -kňaza, spovede cez kňaza (terapie duše), ... nároku na jedinečnosť (Petrov stolec, pápežský úrad a silná hierarchia), regulí, celibátu, sôch a obrazov svätých osôb, rádov a reholí,...

Spiritualita: Božieho slova, jednoduchosti, priamosti, slobody voľby (manželstvo kňaza), emancipácie (žena kňazom), osobnej zodpovednosti a vzťahu s Bohom, piesní a spevníkov, schiziem a odnoží (rozmanitosť denominácií a kreovanie nových zborov),...

Spiritualita: radosti, chvál, oslavy Boha, entuziazmu, letníc a Ducha, energie a radosti šírenia evanjelia, snahy o vedenie a zasahovanie Duchom, osobných svedectiev, skutkov, spontánnosti, slova laikov i pastorov, improvizovaných chrámov...

Je správne zobrazovať Boha? Kristovo Telo na kríži; Podoba Krista vo filmoch, na obrazoch a sochách; téma Turínského plátna; „magnetky na chladničkách“; humor a vážnosť vo fundamentálnych témach; brať sa príliš vážne? Aký humor mal asi Ježiš a aký pohľad na seba ako osobu? Humor k okoliu počas života; Tvár, mimika, gestá..; Ježišova „svetská osobnosť“ (v zmysle II.1,II.2) ; skreslené zobrazovanie voči realite a aká naozaj bola; Sú symboly pre Boha prehreškom (kruh, trojuholník, uzly grafu)? Ako je to so zobrazovaním Ježiša? Humor a recesia v božích veciach; teológia života; Je vhodnejším symbolom Ježiša a kresťanov kríž alebo Slovo nového zákona? Alfa a omega? Ryba či Loď?; Hviezda či Kohút? Vidieť navzájom Ježiša v každom z nás…

Pripodobnenie: My ako postavy príbehu s dierou, s prázdnotou v sebe, na duši, ktorú sa pokúšame zaplniť, vyplniť. Čímkoľvek zo sveta. Darí sa to ale len zdravými vzťahmi a Bohom. Intuícia Boha. Inšpirácia: Daniel Pastirčák. Resp. pripodobnenie: figúrky v Božej hre s doporučenými pravidlami? Úlohou je prísť „Domov“. Je to tiež tak trochu o „Človeče, prepáč, nehnevaj sa?“

Dá sa viera „zobraziť“? Vyjadriť jej miera? Ktorý obraz viery je ten Váš? Napadajú Vás iné „obrazy“ viery? Pošlite nám ich, dajte nám o nich vedieť! Alebo nakreslite si svoju momentálnu vieru len ako terapiu a sebapoznanie. Kresťania – „nasledujeme“ Krista. Čo tým rozumieť? Poznáme jeho úlohu, misiu na Zemi? Poznáme a rozumieme jadru evanjelia? Vieme slovne alebo obrazom vyjadriť „svoju vieru, teológiu“?. Rozdiel medzi „pobožný“, “nábožný“ a „veriaci“, „kresťan“?. Niekedy tú cestu k viere a životu nemusíme stihnúť prejsť. Ak nie sme ešte Kristovi, poďme s tým niečo robiť, lebo nevieme, kedy sa naša cesta skončí.

Každý máme v sebe vlastný „trojuholník“ o pravde, o Bohu, o živote,... Spolu by sme mali „zapadať“ do N-stena jednoty, spoludotvárať celok. Podobne ako povrch, terén je zachytený, definovaný trianguláciou. Cirkev ako mozaika z fragmentov, ktoré vytvárajú výsledný obraz (inšpirácia: Daniel Pastirčák). Čo s pocitom, že sme oddelená stena, bez súvisu? Čím viac stien, tým viac dielo-útvar podobný, aproximovaný na hladký povrch. Pripodobnenie k spoločenstvu kresťanov, cirkvi.